Pavol Ondrejko
Zdedil som dom
Zdedil som dom. Rodinný. Bývam v ňom už od malička. Mal som šťastie. V dedine máme ešte jeden a ešte pol domu. Tie pripadli sestre a tak som ju nemusel vyplácať z toho môjho.
Som otec, ktorý miluje svoju dcéru a tak to naveky ostane. A niekedy rád fotím - http://www.vodicak.sk/pilot/shako/ Zoznam autorových rubrík: Moje pocity, Staré príbehy, FEJTÓNY, Šetrenie v ŠS, Pár veršov, Súkromné, Nezaradené
Zdedil som dom. Rodinný. Bývam v ňom už od malička. Mal som šťastie. V dedine máme ešte jeden a ešte pol domu. Tie pripadli sestre a tak som ju nemusel vyplácať z toho môjho.
Našu malú sme v pondelok večer zaviezli k starkej. Prespali sme v meste vzdialemom 80 km. Ráno sme sa bez nášho pokladu vybrali do práce. Malá Tamarka ostala.
Zase sme sa stretli stará partia. Krsný Ďuri, jeho otec- môj krsný otec a môj starký. Vybrali sme sa na furmanské preteky do Detvy. Deň sa vydaril. Večer predtým v správach hlásili, že bude pršať. Nevyšlo im to, celý deň svietilo slniečko. Cestou tam sme brali v susednej dedine uja Pištu. Chlapík neveľký, tak pred sedemdesiatkou, dobrých desať rokov by ste mu ubrali, keby ste mu vek museli hádať. Bol to taký pracant. Nemal stálu profesiu, ale vedel robiť všeličo. Na dôchodku chodil s traktorom do hory. Mal taký starý traktor bez predku, ale dokazoval na ňom také divy, že šoférom riadnych traktorov tuhla krv v žilách pri jeho kúskoch. Bol to aj pracant, aj beťár.
Je pondelok ráno. Mám za sebou krásny týždeň a zase začína nový. Ten minulý nebol obyčajný. Bol to jeden z týždňov, v ktorom sa zmenil môj život k lepšiemu. A svet začal byť oveľa krajší.
Stáli sme nad ujovím hrobom. Zajtra by mal 60 rokov. Starký to vystihol: Keby si bol žil, boli by sme teraz spievali a nie plakali. Chvílu sme postáli. Začal padať malý dážď. Akoby aj nebo plakalo.
O zosnulých len dobre. Samozrejme, veď nič iné ani neviem o nich povedať.
Nebojte sa. Ja nie som prvý chlap, ktorý porodil. Ja som len jeden z miliónov, čo boli pri tom.
Raz som už písal, že som chlapec z dediny a že ma začínajú baviť dedinské práce. Mnohokrát si pri nich zašomrem a poviem: Ej, v byte by to bolo jednoduchšie. Ale vždy ich potom urobím, vždy sa vytešujem z ich výsledku. Teraz Vám napíšem, ako sme haštrinu chystali. No, ani nie tak chystali, ale ako sme ju brať v hore boli. Pre tých menej znalých vecí, haštrina je smrek, teda strom smrek= haštra.
V živote som sa dostal na križovatku. Bola to rozdvojka nielen v mojom živote, ale aj v živote mojej manželky. Ja som išiel po hlavnej a chcel som, aby aj ona išla so mnou. Aby sme sa na mape života dostali čo najďalej a čo najbezpečnejšie.